Sváteční kofola bude výjimečná, neboť jsme k rozhovoru oslovili zahraničního hosta, slovenskou naději Tamaru Miklušovou, která v letošním roce zazářila na MEDu v Bulharsku, kde brala stříbro se sprintu a 10. místo na klasice. A protože slovenština je velmi libozvučná, užijte si celý rozhovor přímo v originále.

Ahoj Tamaro, jak se Ti vede v čase adventním?

Ahoj, mám teraz naozaj veľa školy a sama si ešte neuvedomujem, že už začal advent a čoskoro sú tu Vianoce .

Napsala sis Ježíškovi pod stromeček o něco s orienťáckou tématikou?

Samozrejme ako každý rok som poprosila Ježiška o zopár  vecí na orienťák, topánky ale aj bežecké oblečenie. Treba predsa dobrú výbavu na novú sezónu.

Tamara při kvalifikaci middle na JWOC 2018, Foto: JWOC 2018

V uplynulé sezóně jsi získala stříbro na sprintu na Mistrovství Evropy dorostu v Bulharsku, je to pro Tebe nejlepší výkon sezóny, kterého si nejvíce vážíš?

Určite som z dosiahnutia  striebornej medaily veľmi šťastná , nakoľko v roku 2017 na EYOC som prišla o medailu na šprinte vďaka chybe, že som si hneď na štarte nevšimla mapový štart. Cez zimu som sa snažila čo najviac natrénovať a vo voľných chvíľach som si pozerala priestory šprintu cez street view a študovala staré mapy. Tento rok, som už nechcela nechať nič na náhodu! Som veľmi rada, že sa mi nakoniec podarilo doniesť si medailu zo šprintu. Potešilo ma aj desiate miesto z longu na EYOCu, aj keď som si vedomá množstva chýb a dvoch  zlých volieb  postupov. Bohužiaľ som si pri dobehu z longu na cieľovej čiare vytkla členok a  nemohla som nastúpiť ďalší  deň bežať štafety, na ktoré sme sa najviac tešili. Ale z tejto sezóny si taktiež veľmi vážim, že sa mi na mojich prvých juniorských majstrovstvách sveta podarilo na Middle kvalifikácii postúpiť z pekného desiateho miesta do A-finále Middlu, čo som ani nepredpokladala vzhľadom na môj vek, ktorý spadá do kategórie 16 , taktiež som vtedy ešte nemala doliečený vytknutý členok z EYOCu a mala som zdravotné problémy, kvôli ktorým som ani nenastúpila na štart Longu.

Máš raději sprinty nebo lesní disciplíny a proč?

Mám veľmi rada obidve disciplíny. Každá je v niečom pekná. Lesné disciplíny sú trochu pomalšie a dlhšie si môžem užiť  preteky v lese. Ale na šprintoch mám rada, že sú úderné, výbušné, veľmi rýchle a veľmi zábavné. Mám rada ten adrenalín a spojenie rýchleho behu a ešte rýchlejšieho rozhodovania voľby postupov…

Orientačnímu běhu se věnuje i Tvoje starší sestra Tereza. Byla (je) pro Tebe vzorem?

Ja nemám  vzory, snažím sa všetko robiť svojou vlastnou cestou…Ale určite ma sestra motivovala, vždy keď prišla z EYOCou, JWOCou, školských majstrovstiev sveta alebo iných pretekov a s veľkou radosťou hovorila zážitky aj keď častokrát sa netýkali úplne pretekov a lesa… (smích, pozn.redakce)

Momentka z vyhlášení sprintu W18 na EYOCu v Maďarsku, foto: archiv TM

A co společné tréninky, stíháte?

Minulý rok sme spolu nabehali celkom veľa kilometrov . Od tohto roku začala študovať na vysokej skole v Brne, takže cez víkendy a iné voľné dni keď je v Bratislave sa snažíme využiť príležitosť isť spolu behať vždy keď je to možné.

Facebook na Tebe naprášil, že chodíš na Waldorfské gymnázium. To není úplně tradiční instituce, mohla bys našim čtenářům vysvětlit v čem je rozdíl oproti klasickému gymnáziu?

Nie je to celkom pravda. Waldorfskú školu som navštevovala iba ako základnú školu. Minulý rok som začala navštevovať najlepšie matematické gymnázium na Slovensku. Ale predtým som navštevovala deväť rokov Základnú Waldorfskú školu. Waldorfská škola je veľmi rozdielna od štandardnej štátnej školy. A to vo viacerých smeroch. Jedným z rozdielov je napríklad to, že sme až do ôsmej triedy sme nemali známky. Písomky nám učitelia hodnotili na percentá a nikde ich nezapisovali. Učili sme sa sami pre seba a išlo to oveľa jednoduchšie ako učenie kvôli známkam. Učitelia nám nedávali poznámky ani nič podobné. Koncoročné vysvedčenia sme dostávali vždy dve. Jedno pre rodičov, boli napísané aj na tri strany, ako slovné hodnotenie žiaka, jedno pre žiaka vždy umelecké vysvedčenie zobrazujúce jeho osobnosť. Aj štýl vyučovania bol úplne iný a okrem štandardných predmetov ako majú všetky základné školy, sme mali aj iné predmety ako napríklad: hra na flautu, práca s drevom, šitie, kovotepectvo, kreslenie foriem, štrikovanie, eurytmiu, zbor, herectvo a iné. Odlišný bol tiež prístup učiteľov k žiakom, učitelia boli niečo ako naši „kamaráti“, s ktorými sme mali veľmi dobré vzťahy, rozprávali sme sa s nimi takmer o všetkom a stretávame sa dodnes. Budova školy a jej areál boli nádherne a na školskom dvore sme mali okrem množstva atypických preliezačiek (väčšinou z dreva), jazierko, hlinený domček a iné…

Zleva: Tamara, Tereza Šmelíková a Tereza Miklušová na JWOC v Maďarsku, Foto: Michal Krajčík

Věnuješ se nějakému dalšímu koníčku nebo Ti veškerý čas sebere příprava na OB a do školy?

Okrem klasického orientačného behu, čo sa týka orientačných športov, tak sa ešte venujem lyžiarskemu orientačnému behu a presnej orientácii (v ČR známe pod termínem Trail Orienteering, pozn. redakce). Okrem toho sa venujem atletike, ktorú  beriem hlavne ako doplnok k orienťáku. Cez týždeň ešte  navštevujem  anglický, španielský a tanečný kurz…  Nemám takmer žiadne voľno a vtesnať pomedzi všetky školské povinnosti čo i len bežecké tréningy je pre mňa dosť náročné.

Jaké cíle si kladeš na novou sezonu 2019?

Na budúci rok budem prvý krát štartovať na EYOCv kategórii W18, sama zatiaľ neviem aká bude konkurencia a čo môžem očakávať. Ale vzhľadom k mojej tohtoročnej zlej zimnej príprave, si momentálne netrúfam povedať aké priečky môžem obsadiť . Pokúsim sa počas tréningovej prípravy ešte vylepšiť mapu keďže mi moc nejde. Budúci rok by som sa rada zúčastnila Školských majstrovstiev sveta  v Estónsku a rada by som si odtiaľ odniesla nejakú medailu. Tiež by som si rada zlepšila umiestnenie zo šprintu na JWOCu.

Děkuji za rozhovor, správný směr v lese i v životě!

Ďakujem aj ja veľmi pekne za oslovenie a prajem pekné vianočné sviatky.

Fotky: osobní archiv Tamary Miklušové